19. apríla 1836 mexická armáda zložená z niekoľkých tisíc vojakov pod velením diktátora Santa Anny ostala odrezaná od posíl v obci San Jacinto kvôli tomu, že texaská armáda zničila miestny most, čím obkľúčila Mexičanov. Napriek tomu, že tí ostali odrezaní, Santa Anna nariadil svojej armáde dodržať obvyklú siestu o 3:30 a pospať si. To umožnilo Texasanom, aj napriek početnej mexickej prevahe, úplne obkľúčiť Mexičanov a potom ich prekvapiť, pretože S. Anna „zabudol“ postaviť hliadky. Dôsledkom bolo vyše 600 mexických obetí, zatiaľ čo na strane Texasu len 39.
Nebroďte sa cez rieku!
Počas Americkej občianskej vojny v 1862 roku, v bitke Antietam velil generál A. Burnside armáde s viac ako 12.000 vojakmi proti menej ako 400 vojakom Južnej armády, ktorí vyčkávali na druhej strane rieky Antietam, cez ktorú viedol kamenný most. Kým Burnsidove vojsko zotrvávalo na svojich pozíciách, ich generál zatiaľ hľadal brod, ktorým by jeho vojsko prešlo na druhú stranu.
Keď ho nenašiel ani po troch hodinách nariadil postup vojska cez úzky most. V úzkom priestore ich však južní vojaci ostreľovali a skupinu vojakov zdržali o tri hodiny, čím získali čas, kým im neprišli mnohé posily. Čo je ale na tom najkomickejšie je to, že riečka sa dala bez väčších problémov prejsť po celej svojej dĺžke bez toho, aby si vojaci zamokrili čo len drieky.
Generál Burnside, bol trvale zbavený hodnosti po tom, čo dopustil, aby v Americkej občianskej vojne došlo ku bitke v kráteri. Bolo veľmi blízko koncu občianskej vojny, keď sa hlavná severná a južná armáda stretli v zákopoch mimo mesta Richmond, kde vojská mohli„stvrdnúť“ aj desať mesiacov. V snahe skrátiť túto dobu, geniálni inžinieri navrhli vybudovať dlhý tunel popod južné pozície a vyhodiť ich do povetria pomocou dynamitu.
Išlo to veľmi dobre, v južnej obrane vznikol veľký kráter. Ale potom to zbabral Burnside tým, že nariadil svojim vojakom vliezť do obrovského krátera. Vojaci severnej armády skočili do jamy, ktorá však bola príliš hlboká na to, aby z nej vyliezli von, keď dorazili posily Južanov. Ich veliaci generál Grant, povedal, že väčšiu príležitosť obsadiť nepriateľské pozície ešte nikdy nevidel.
V roku 208 nášho letopočtu, keď došlo v Južnej Číne k vzbure, generál Cao Cao bol poslaný s armádou zhruba 220.000 vojakov, aby potlačil miestne povstanie. Hoci spočiatku bol úspešný, Cao Cao sa dostal do ťažkostí, keď sa nepriateľ nalodil. Pozemné boje sa tak zmenili na námorné a jeho armáda nebola na to dostatočné vyškolená. Nepriateľ si všimol, že Cao Caove lode kotvia blízko brehu, aby zmenšili nadhadzovanie a vojaci sa tak mohli vyhnúť morskej chorobe. Preto poslali zradcu menom Pang Tong, ktorý poradil Cao Caovi, aby zviazal svoje lode spoločne, čím predíde morskej chorobe. Keď na to naletel, nepriateľské lode s paľbou vplávali medzi jeho flotilu a tak dynastia Han prehrala vojnu.
Sme na dostrel? Stáť!
Bitka o New Orleans je známa tým, že britskí vojaci, ktorí útočili na americké opevnenia boli odrazení s neprimeranými stratami. Najviac absurdným povelom bolo, keď 93. pluk S. Highlandera dostal povel od generála Pakenhama zaútočiť na nepriateľské násypy, ale len čo sa dostali na ich dostrel, dostali povel „zastaviť“. Takže pluk bol„skosený“ bez toho, aby dostal priamy rozkaz k paľbe. Jeden z Američanov vyhlásil, že videl slzy na tvári nepriateľa, ktorý tam len tak bezradne stál, kým ho nezastrelili.
Nebežte po bojovom poli! Bolo to prvý deň bitky na Somme počas 1. svetovej vojny, ktorá sa nakoniec stala najkrvavejšou bitkou dejín Veľkej Británie, s obrovským počtom obetí. Po týždennom bombardovaní, ktoré primárne slúžilo na to, aby dali Nemcom vedieť, že sa blížia, 1. júla nadišiel masívny útok britskej armády. Keďže mnoho vojakov bolo na fronte nováčikmi, poľný maršal D. Haig im nariadil, aby iba pochodovali cez terén známy ako "krajina nikoho" v prednej línii bitky. Výsledkom bolo, že britská armáda utrpela 60.000 obetí, ktoré predstavovali až smiešne jednoduché ciele pre guľomety, ktoré boli nasadené takmer na línii útoku.